Všetci si asi veľmi dobre pamätáme časy, keď veci boli jednoduché, životy sme si ešte nekomplikovali a starosti dospelosti sme mali ešte ďaleko pred sebou. Krásne časy asi tak na základnej škole.
Chlapec a dievča sa do seba zaľúbili, on prišiel za ňou a opýtal sa jej „chceš so mnou chodiť?“ a dievča odpovedalo „áno“. Pekné, však? A aké jednoduché.
Ale teraz sme dospelí. Veci si musíme predsa komplikovať, inak by to nebolo ono a mohlo by sa zdať, že život je príliš ľahký a priamočiary. Teraz svoje city skrývame s obavou neopätovania druhej strany a tak radšej ostávame v nádeji, že možno....raz....Všetci sa tvárime ťažko nad vecou, že veď vlastne o nič nejde a v žiadnom prípade nie o vzťah a iné trápne záväzky. Narozprávame si veci, ktoré sme si ťažko vsugerovali do svojho podvedomia ako nám je fajn ako single a nič by sme na to nemenili, ale........ale je to naozaj tak?
Alebo sú niektorí muži takí hanbliví, že len nevedia povedať čo skutočne cítia? Alebo sa boja vlastných pocitov a silne ich utláčajú do úzadia? Alebo keď sa mužovi naozaj páči nejaké dievča, tak si dáva veľký pozor na to, čo povie, čo urobí, len aby ju nevyplašil a nestratil?
Ale čo si má potom chúďa žena z toho vybrať? Ako má vedieť či dotyčný záujem má a bojí sa alebo záujem nemá?
Čím sme starší, tým si to viac komplikujeme. Tvárime sa na niečo, hráme svoje role a pritom vo vnútri trpíme. Máme panický strach z toho, že by sme niekomu odhalili svoje vnútro, berieme to ako naše poníženie. A pritom by zrejme stačil jeden otvorený rozhovor a hneď by sa nám dýchalo ľahšie. Buď by naša nádej prerástla v niečo reálne alebo by sme sa, aj keď s ťažkým srdcom, posunuli ďalej.
Ale keby sme si veci toľko nekomplikovali, dospelí by viedli priame rozhovory a každý by vedel na čom je, boli by sme už všetci dávno zadaní a príliš šťastní. A to my dospelí, ako sa zdá, nechceme. Alebo áno?
Komentáre
hm...
az raz... naucila som sa HRAT. nie pretvarovat, ale hrat SA. ani nie nejaky flirt, ale naozaj len hra. ako keby sa nic nedialo... sucasne pocitat s oboma alternativami: vyjde to aj to nevyjde. cakaj najhorsie, dufaj v najlepsie... ale musia byt oboje pritomne naraz... ved o nic nejde. nevyjde to s tymto, pripletie sa do cesty iny... a ja sa zatial hram... odosobnit sa, oslobodit, nebrat sa vazne, skrotit ego a chtice... iba sa hrat...
ludia sa uz zabudli hrat. ti dospeli. len sa hraju na hranie.
lupa
:)
lafemme
ale uz mam lasku svojho zivota. a prave ona je na mna naviazana viac. ona si ma ulovila. ja som jej dala sancu a vyslo to. teda zatial vychadza. :)
ono nie je problem byt hrdinom na cvicisku. ukaze sa to az na bojisku. tam je to rozhodujuce...